A tak tu si položme takúto otázku, právek tomu zabíjaniu ťažko chorých, starých, postihnutých, ešte nenarodených,zabíjaniu ktoré je v určitých krajinách legálnym. Dokonca vo vzťahuk nenarodeným aj v tej našej. Oplatí sa ponechať život každémučloveku? Oplatí sa nezabíjať? Oplatí sa predčasne ukončiť život? Tí ktoríobhajujú predčasné ukončenie života za určitých okolností, tvrdia napr. čo satýka ešte nenarodeného postihnutého dieťaťa: „A čo budú mať z tohorodičia, keď sa im narodí ťažko postihnuté dieťa. Veď len samé trápenie.A čo bude mať z toho ten ťažko postihnutý, keď aj tak nebude vedieťo sebe". Alebo tvrdia vo vzťahu k ťažko chorým a starým:„K čomu je potrebné aby sa tu ďalej trápil, keď už aj tak nemá šancuvyliečiť sa. Veď v takomto stave je ťarchou a trápením jak pre sebatak pre druhých".
Teda ešte raz otázočka: „Oplatí sa nezabíjať starýcha nevyliečiteľne ťažko chorých? Oplatí sa ponechať život akémukoľvekdieťaťu v matkinom lone? Oplatí sa ponechať život takémuto eštenenarodenému dieťaťu, pričom ale riskujem, že prídem o dobrý flek,o dobrú prácu, že ostanem sama, že budem žiť biednejšie, alebo že zomriemlebo som chorá alebo mám vyšší vek? Oplatí sa ponechať akýkoľvek ľudský život?Oplatí sa to? Aj keď viem, že tým môžem niečo stratiť, o niečo prísť? Aj keďviem, že sa budem trápiť? Oplatí sa ponechať akýkoľvek ľudský život"?
Položme si teraz takéto otázočky: „Prečo dáva Boh život človeku"? Odpoveď: „Abyten človek dosiahol spásu". „A chce spasiť každého človeka"? Odpoveď: „Áno chce". „Nodokáže on sám, bez akejkoľvek inej pomoci, priviesť každého človeka k spáse"?Odpoveď: „Samozrejme, že nie. Veď prečo inak by nás osobou Krista a Cirkvou vyzývalk tomu, aby sme iných privádzali k spáse"?
Čiže aj my ľudia, každía jeden, sme tými ktorí majú pomôcť Bohu priviesť iných k spáse. Lenže ajtu si položme otázku: „Možno priviesť iných k spáse len tým, že budemhovoriť tak, ako hovoril Kristus a že budem konať tak, ako kázal Kristus? Nedá sainého človeka priviesť k spáse, iba tým že som? Svojou vlastnouexistenciou tu a teraz? Bez toho, žeby som niečo hovoril či konal? Nedá sainého človeka priviesť k spáse svojim utrpením a bolesťou? Svojimpostihnutím? Svojou dôverou v Boha? Svojim znášaním ťažkej nevyliečiteľnejchoroby"? Ja si myslím, že áno, veď koľko je už takých prípadov, že páve skrzetoho sa mnohí obrátili a našli cestu k Bohu.
Hoci nikomu z nás Boh osobne nepovedalk čomu sme povolaní, hoci to nepovedal naším rodičom, uvedomme si, žekaždého a jedného z nás, každého a jedného človeka, ktorému dalBoh život, Boh povoláva k spáse. A toto povolanie nespočívav tom, aby som bol len ja spasený, ale aj aby som bol svojim životom Bohunápomocný priviesť iných k spáse. A je úplne jedno či som postihnutý,starý či ťažko chorý.
Vážme si život a chráňme každýiný život, od počatia až pokým sám Boh nepovie koniec. Ak skutočne milujemeBoha, buďme takí a naozaj nikdy nesúhlasme s tým, aby sa akýkoľvekľudský život ukončil skôr ako má. Veď nikdy nevieme v akom stavea v ktorom okamihu života budem ja, alebo ten druhý Bohu nápomocnýmv privádzaní iných k nemu.
Teda oplatí sa ponechať život každému človeku?
